|
 1. Niekedy
aby človeka šlak trafilo, že vlak pribehne s meškaním tesne
na hlavnú stanicu a bežíte na dostupný prípoj električky, no
hoci bežíte, zastihnete jej len chrbát, a to ide o minútu
skôr ako by mala. Očividné hodiny na pristojacich autobusoch
ukazujú XX:X3 a električka má odchádzať až XX:X4, no už ste
ju nestihli. Ojedinelý prípad, no stal sa mi už asi 8 krát.
Doprava skrátka zdrhne aj keď máte 10 krokov od autobusu a
bežíte, čo duša a nohy stačia. Najčastejšie keď pre premávku
nie je možné prejsť cez prechod na Husovom sade či na
Vodohospodářskej, kde očividne bežíte z Futura a musí vás
byť vidieť, bežíte na spoj, no ten na vás radšej zatrúbi, no
nemali ste sa zdržiavať v rade pokladne.
2. Na Náměstí republiky v čase mojej návštevy
nefungovali hodiny a po niekoľkých mesiacoch nefungovali ani
vtedy. Myslím že presný čas uvíta viac ľudí ako len ja.
Na tej istej stanici som nastupoval v roku 2008 na jar do
električky číslo 8 niekde okolo 16 hodiny. Ak nastupuje
niekto pred vami ako lemravý idiot, je celkom normálne, že
rýchlo nenastúpite vy. Preto vás električka zacvikne
dverami. Najlepšie to bude dokonca tak, že si vodič
električky ani nevšimne, že stojíte zacviknutý v dverách a
rozbehne celý stroj. Jedna noha vnútri, ruka s mobilmi a
taškou tiež, pol hrude a ten blbec predomnou sa rozbehne v
tempe až keď sa rozbieha električka a pritom miesta pred
sebou dosť. Električka sa teda v tento čas aj so mnou v
dverách rozbehla a bolo jej jedno, že za chvíľu končí
nástupište a ja z veľkej časti trčím. Ľudia vnútri pozerali,
hýkali, divili sa, ja som ale videl, že skôr to pôjde von
ako dnu, a podarilo sa mi vytrhnúť z gumených držiakov
zacviknutých dverí. To som šiel opravovať televízor, ktorý
som opravovať ani nemusel, pre nepochopenie jeho funkcií u
jeho majiteľa.
3. Možno by bolo fajn, keby električka, ktorá odchádza
02:18 (najbližšia ďalšia až o hodinu) počkala na meškajúci
vlak, ktorý prichádza do stanice 02:16. Je dosť smutné, keď
človek beží, čo mu duša stačí a ešte to nestíha celé za dve
minúty prejsť z vlaku cez všetky chodby a schody. To je ale
názor, ktorý je celkovo na každú dopravu vo svete. Netýka sa
len tej miestnej. :-)
4. Miestna rómska menšina vám občas bude pripadať ako
väčšina. Stačí sa v lete prejsť okolo KFC v centre mesta,
alebo sa pohybovať po Kauflande pred 20:00 hodinou. Skupinky
rómskych rodín si tu spoločne vykračujú a nech mi hovorí kto
chce, čo chce, a je to názor každého bežného Ostraváka, je
ich poznať podľa hluku a reči. Neuveriteľne hlučný národ.
Mojich prvých pár dní v Ostrave niekde v roku 2007 bolo
pokrstených vreckárkou na zastávke Zimní stadion. Tá vraj už
dnes neexistuje, no viedla na Hornopolní. Pri stání pri
dverách som zo zadu od milej pani počul "Pane, ona Vám něco
krade!" a keď som sa strhol, kapsička na brašni notebooku
bola divne otvorená, peňaženka s čerstvo rozmenenými
peniazmi na šťastie vo vnútri no hneď vedľa postávala
cigánka, ktorej práve odchádzala ruka od tašky ale
"nenápadne" aj zrak smerujúc trápne na tabuľu s výškami
pokút, či cestný poriadok, nevedno presne. Schmatol som jej
paprču, kým práve v tom momente mal autobus stáť a mali sa
otvoriť dvere. Sledoval som či nezmizlo niečo iné. Na to sa
však ozvala naštvane staršia sigánka a mladé dievča s
vražedným pohľadom "Pusťte ji, pusťte ji, co to je? Co si to
dovolujete?" bránili zrejme kolegyňu z branďže, no keď tak
túžila vystupiť, šmaril som jej paprčou, nech si ide, čo už
s ňou. Na políciu? Veď bude hneď vonku a nič jej nehrozí. To
sa len s bežným človekom, čo sa snaží normálne žiť, ťahá
každý problém celý život. Mám už iné skúsenosti z iných
miest na svete, tak prečo by tomu malo byť inde tu... :-)
 5. Bolo to na jar, roku 2008, do 38 trolejbusu chcel
nastúpiť vozičkár na zastávke mostu Miloše Sýkory. Všimol si
to autobusár, vystúpil, pozdravil pána na vozíku, s úsmevom,
hoci sa nepoznali sa vzájomne pozdravili, vodič preklopil
plošinu na podlahe dverí tak, aby vytvorila mostík pre
vozíčkara a sám ho podtlačil do autobusu. To isté spravil
keď chcel vozíčkar vystúpiť. Vodič nečakal na iných, videl
že je vozíčkar sám. Ochotný a usmievavý.
6. Otrasný zážitok je z leta 2008. Nedeľa večer,
neznámy týždeň/mesiac. Večer tesne pred polnocou zo zastávky
Svinov pri ceste do centra nastupujú na Mariánskych horách
tri už na výzor sociálne prípady vo veku od 14 do 17 rokov.
Sadajúci dozadu ako tí najväčší machri a majitelia celého
vagóna električky si jeden vyberá ihlu s tenkou striekačkou
a začne odstrekovať vzduch. Očividne narkomani frajeria, akí
sú frajeri a neuveriteľní bosovia, lebo oni si vedia pichnúť
a majú na to odvahu aj prachy. Jeden podával druhému, priamo
tam, v prázdnej električke, vtedy radno robiť len, že ich
nevidím a vystúpiť hneď ako sa dá. Už na pohľad agresívny a
nechutní ľudia si to potom ešte mierili ďalej. Ľutujem
vodiča, že je občas vystavený aj takémuto riziku a ľutujem
toho, čo by sa mohol na takto zabudnutej striekačke poraniť.
Na to, aby som niekam volal by som musel mať chuť a nevybitý
telefón. A veď čo by osm oznámil, že som videl tri nechutné
socky s ihlou očividne pripravenou kedy si dajú ten nechutný
sajrajt? Frajerina? Kdeže! Maximálne debilná ubohosť!
7. Stalo sa to na jar 2008, že som si rozbil nos, keď
zastavil 108 trolejbus pri Konzervatoři na červenú, aj keď
už bola oranžová z diaľky vidieť.
8. Tiež mám svoje roky na to,
aby mi revízor povedal pri kontrole lístka "Mladej, kontrola jízdenek".
9. Tiež v lete 2008 pri mojej ďalšej návšteve Poruby
cestou na linke električky 8 alebo 9 sa mi stalo, že bola
linka počas dňa dosť plná, nebolo kde stáť a jediné miesto
bolo až vpredu pri vodičovi. Za mnou postávalo viacero
starších, dokonca predomnou pán. Po chvíli normálnej jazdy
električka zastavila, dvierka posunul sediači naštvaný vodič
a začal do mňa vrieskať do spratkov, že mu stojím vo
výhľade "Vypadni spratku odsud a to hned!". Predomnou chlap, za mnou chlap, nikomu nič, len
mne. Milé! Kašlem na vodiča, čo po mne ziape a nemá dôvod.
Nie som pes. Stálo to za minútu na zastávke Krajský úřad tak
som radšej vypadol a počkal na azda príjemnejší spoj.
Ak je nočná linka, pri vystupovaní vpredu či nastupovaní som
zvykol pozdraviť, a vodičov celkom potešilo, že ich niekto
aj pozdraví. Hold z malého mesta zvyk :-) no tomuto som mal
chuť povedať niečo iné nech je pozdrav. |
